Nerobme z mladých idiotov

Autor: Jana Vaculová | 19.4.2017 o 19:31 | (upravené 20.4.2017 o 10:24) Karma článku: 13,13 | Prečítané:  7310x

Pekný, pokojný, silný, slušný  pochod proti prekvitajúcej korupcii na Slovensku máme v Bratislave za sebou. A aj reakcie a vyjadrenia zo všetkých kútov, či samého hviezdneho neba.

Začnem netradične tým najdôležitejším. Poďakovaním. Všetkým mladým organizátorom, ktorí sa do organizácie pochodu pustili patrí jedno velikánske ĎAKUJEME! Keď ste sa 18. apríla 2017 pozreli na pódium na námestí SNP v Bratislave, skôr by ste čakali, že moderátori uvedú nejaké ochotnícke divadielko, kde sa po každej vete začnú uchechtávať aj na tom, ako sa zakoktali pri uvedení ďalšieho čísla. Mladosť však v tomto prípade neniesla znaky ojašenosti, blábolov, ľahkej zábavky po škole.

Naopak. Mladosť na pódiu priniesla v jarný prázdninový deň jednu na výsosť serióznu tému. Tie decká, ak ich vôbec môžem takto označiť, mohli kľudne sedieť doma pri počítačoch, veď aj aprílové počasie ich k robeniu ničoho takmer neodolateľne vyzývalo. Samozrejme, bolo by ideálne , ak by stredoškoláci nemuseli vo svojom veku poznať tak dobre termín korupcia. Včera som nadobudla pocit, že som vo svojich 17-ich zďaleka nerozumela veciam tak, ako včera rozumeli dianiu v súčasnej spoločnosti mladí na pódiu a napokon aj pod ním.

Ak si teda niekto neodpustí, že mladosť- pochabosť, tak ja si  po včerajšku neodpustím mladosť- jediná nádej na lepšiu budúcnosť. Minimálne na Slovensku. Hoci sa to na sieťach len tak hemží zaručenými informáciami o využití, či dokonca zneužití študentov na politické účely, dovolím si maximálne nesúhlasiť. Neviem aká optika vedie k názoru, že stredoškolák je dnes bábka zhodená z Marsu na slovenskú zem. Skôr by som nezaváhala tvrdiť, že stredoškoláci sú dnes tými, ktorí už až príliš reálne okúsili "výdobytky" nielen  slovenskej špecialitky, lepšie známej pod termínom korupcia. 

Stredoškoláci sú totiž ľudia, reálni, žijúci v rodinách, ak by niekto chcel pochybovať. V rodinách úplných, neúplných, rozvrátených, funkčných, nefunkčných, žijúci mimo rodín. Sú to ľudia, ktorí vo svojom tínedžerskom veku žijú v spoločnosti svojich spolužiakov, pedagógov, kamarátov. Žijú s nimi trochu inak, ako sme žili my, pred zhruba 30 rokmi. Dá sa konštatovať, že oveľa lepšie? Trúfa si niekto spochybniť, že taký stredoškolák nevie, čo je to, keď sa otec či matka trápia, aby ako - tak uživili rodinu, nedajbože postihnutého príbuzného?

Trúfa si niekto pochybovať o tom, že stredoškoláci nedokážu byť citliví na nespravodlivosť na rôznych miestach, kde sa pohybujú? Trúfa si niekto pochybovať, že nie každý stredoškolák si môže dovoliť pokračovať v rozvoji svojho talentu len preto, lebo rodičia už naozaj nevládzu tlačiť peniaze do aktivít "navyše"? Trúfa si niekto tvrdiť, že stredoškolák je praobyčajný zmanipulovaný hlupáčik? Trúfa si niekto pochybovať o tom, že bežný stredoškolák nevidí rozdiel medzi prežívaním a skutočným životom? Trúfa, si niekto pochybovať o tom, že stredoškolák nerozumie tomu, že za iného tatko vybaví, aby sa skutok nestal a za iného sa nepostaví nik len preto, lebo vplyvná maminka či tatinko jednoducho nie je.

Stredoškolák sa síce možno trochu viac smeje, možno ešte potrebuje viac skúseností. Dnešný stredoškolák však už vie aj čo nechce. Nechce utekať z krajiny svojich rodičov  a podstupovať ťažké skúšky. Prečo by aj mal? Nie je dôvod. Nič zlé predsa neurobil. Dokonca ani jeho rodičia. Prečo má považovať za normálne vycestovať a makať niekde ďaleko od svojich? Preto, aby tu nechal priestor tým, čo si tu rozparcelovali to, čo má patriť aj im? Aj stredoškolákovi  plynie čas. Mávať si cez skype už tiež nie je veľmi cool. Aj toto cíti stredoškolák. Má právo zarábať slušné peniaze tam, kde sa narodil. Nie je to tak trochu prirodzenejšie? Nie je prirodzené nedávať sa dobrovoľne vykoreniť zo svojej kultúry?

Je. Nie však v nespravodlivých podmienkach, kde už aj medzi stredoškolákmi sú rovní a rovnejší. Aj toto vníma stredoškolák.   A vyjadrenia k pochodu ? Vraj, ako super, že môžeme povedať svoj názor na ulici. Áno, je to prvá podmienka demokracie, len škoda, že ten názor nikto nepočúva už viac ako 20 rokov. Takto stačilo konštatovať dávnejšie. Ale aspoň jedna svetlá výnimka z tých, ktoré som postrehla. Minister Drucker pomenoval dôvod vecí tak, ako ich zrejme cítia aj študenti - pocit frustrácie vo vzťahu k budúcnosti. Presne toto je silný odkaz vydareného pochodu mladých proti korupcii na Slovensku. Svetlo kontrolky s významom: "Haló, pozor, my deti sme dospeli a nás z domu  len tak nevyženiete. Počítajte s nami, nie však vo vašich hrách na demokraciu. My chceme cítiť reálne výsledky vašej práce pre nás. A to všetko bez extrémizmu." Len tak mávnuť rukou nad týmto odkazom, zdá sa mi trošku ľahkovážne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Kotlebova dymová clona zakrýva väčší útok

Kým sa sústredíme na kreslo Mariana Kotlebu a okrajovo Milana Uhríka v Nitre, ĽSNS sa chystá zabrať stovky miest naprieč všetkými župami.

DOMOV

Café Európa: Budú Slováci môcť pracovať v zahraničí?

Sledujte naživo diskusiu o budúcnosť práce v Európe.


Už ste čítali?