Sloboda nie je zadarmo.

Autor: Jana Vaculová | 17.11.2017 o 0:00 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  657x

28 - moje osudové číslo. 28.- y deň v mesiaci som začala kričať na tento svet. Dožila som sa 28. výročia 17. novembra. Nemôžem uveriť, je to už tak dávno. 17. novembra pred 28 rokmi som mala 17.

Akoby to bolo včera. Vidím otca sediaceho v hlbokom tmavočervenom kresle. V ruke mu horí cigareta. Zapaľuje jednu od druhej, oči má upreté na telke a kričí: Jana, poď sem, teraz máš sedieť tu. Tentoraz im to neprejde. Je koniec.

Jana, tá sedemnásťročná gymnazistka už všeličomu rozumela. Poznala naspamäť tisíckrát opakované príbehy, ako nám robili zle. Nespočetne veľakrát videla nešťastného otca, ktorému nechceli komunisti  dovoliť študovať na konzervatóriu. Hudba mu bola všetkým. Hral na všetkom, na čo siahol. Mal krásny hlas a nádherne spieval. Vyhrával a spieval doma každú voľnú chvíľu. Oni ho však zastavili v rozlete. Pristrihli mu krídla v "správnom" čase. Nenazýval ich oni, volal ich tak, ako si zaslúžili.

Dnes položíme vence tým, ktorí mali  ešte oveľa menej šťastia v ceste za slobodou. Znie to takmer neuveriteľne: Zaplatiť za túžbu po prirodzenom práve človeka-  slobode, životom. Zaplatiť za slobodu tým, čo sa už nedá ničím nahradiť.

Byť neslobodným v krajine svojich predkov - doma. Ako zle sa to píše.

Nešťastných a nespokojných bolo oveľa viac. Všetci neutekali. Báli sa, aby zbytok rodiny nezostal trpieť za nich. Zlo však cítili na každom kroku a pocit krivdy dusili v sebe.

Zlo si ťa nájde. Hľadá tvoje slabiny a  tam si ťa chce uplácať.

Poznačila nás táto  neslobodná doba. Naučila nás báť sa bežných vecí, ktoré patria k životu slobodného človeka. Naučila nás sklopiť oči a nevidieť. Naučila nás frfľať. Naučila nás nenávisti. Naučila nás ponižovaniu a kastovaniu. Naučila nás pocitu nerovnosti. Naučila nás vzdávať zápas. Naučila nás nežiť ale prežívať.

Chceli nás naučiť žiť bez duše. Bez uvedomenia si  našej jedinečnej podstaty.

Nepodarilo sa však dokonať  toto dielo skazy.  Už 28 rokov sa učíme žiť v slobode. Ide to pomaly, ale ide. Čo by za dnešok dali mnohí tí, ktorí sa 17. novembra 1989 nedožili. Strážme si krehkosť mladej slobody a kultivujme ju. Zbavme sa komplexu menejcennosti a bude nám lepšie. Lebo zlo horším a dobro ešte lepšim sa spláca.

Demokracia nie je zadarmo. Nevydrží, ak jej nebudeme chcieť porozumieť a obetovať časť svojho úsilia.  Jej nepriateľ stále číha za rohom na svoju príležitosť opantať slabiny ľudskej prirodzenosti a jedinečnosti.

Úcta všetkým, ktorým sloboda stála za obetu vlastného života.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?